Morava
(lat. Moravia, nem. Mähren, poľ. Morawy) je jednou z historických krajín Česka. Od roku 1348 do roku 1918 bola (Moravské markgrófstvo) krajinou Koruny českej (Koruna kráľovstva českého). Po vzniku Česko-Slovenska (označenie Československo je slovensky do roku 1990, v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ[11], nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary[12]) bola od roku 1918 do roku 1928 jednou z jeho krajín (krajina Moravská). V rokoch 1928-1948 bola Morava spojená s Českým Sliezskom do krajiny Moravskoslezské.[13][14][15] Do súčasnosti si zachovala rozmanitú kultúru, tradície a nárečia. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie prebralo v roku 1782 od Olomouca.


Morava (lat. Moravia, nem. Mähren, poľ. Morawy) je jednou z historických krajín Česka. Od roku 1348 do roku 1918 bola (Moravské markgrófstvo) krajinou Koruny českej (Koruna kráľovstva českého). Po vzniku Česko-Slovenska (označenie Československo je slovensky do roku 1990, v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ[11], nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary[12]) bola od roku 1918 do roku 1928 jednou z jeho krajín (krajina Moravská). V rokoch 1928-1948 bola Morava spojená s Českým Sliezskom do krajiny Moravskoslezské.[13][14][15] Do súčasnosti si zachovala rozmanitú kultúru, tradície a nárečia. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie prebralo v roku 1782 od Olomouca.

Názov je odvodený od rieky Moravy, ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.[16] Na západe Morava hraničí s Čechami, na severe s poľským Kladskom a s českým Sliezskom, na východe so Slovenskom a na juhu s Dolným Rakúskom. Najväčším mestom Moravy je Brno. Inými významnými sídlami na historickom území Moravy sú napríklad Olomouc (vedľa Brna druhé historické hlavné mesto Moravy a sídlo olomouckej arcidiecézy), Znojmo (historické stredisko juhozápadnej Moravy), Zlín, Kroměříž a väčšiu časť Jihlavy a časť Ostravy (obe mestá ležia na bývalých krajinských hraniciach).

Väčšinu územia Moravy tvorí pahorkatiny a vrchoviny. Najvyššie miesto sa nachádza v blízkosti vrcholu hory Praděd (1491 m n. m.) V pohorí Hrubý Jeseník. K ďalším významným pohoriam patrí Králický Sněžník, Moravskoslezské Beskydy a Biele Karpaty. Od Čiech je Morava oddelená Českomoravskou vrchovinou. Najdôležitejšími riekami sú Morava, Dyje, Svratka, Bečva a Jihlava, ktoré pretekajú rozsiahlymi nízko položenými oblasťami na južnej a strednej Morave, ktorými sú Dyjsko-svratecký úval, Dolnomoravský úval a Hornomoravský úval.

Pred príchodom Slovanov v 6. storočí žili na Morave keltské a neskôr germánske kmene. V rokoch 833 až 906/907 tvorila juhovýchodná časť Moravy spolu s priľahlými územiami dnešného Slovenska a Rakúska stredisko Veľkomoravskej ríše, ktorá bola vazalom Franskej ríše. Za panovania kniežaťa Rastislava (846-870) sa Veľká Morava stala kolískou slovanskej kultúry a kresťanstva, začiatkom 10. storočia sa však rozpadla.[17][18] Morava potom zrejme bola krátko súčasťou Poľska či Uhorska. Okolo roku 1019 ju získal český přemyslovský knieža Oldřich[19] a od tej doby až dodnes zostávajú politické osudy Moravy a Čiech spojené. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola Morava rozdelená na údelné kniežatstvo[20] v držaní členov rodu Přemyslovcov, od roku 1061 dedičnom.[21] Na konci 12. storočia moravské dedičstvá zjednotil v Moravskom markgrófstve neskoršie český knieža Konrád II. Ota.[22] Štátoprávne situáciu spresnil Karol IV. listinou zo 7. apríla 1348, ktorou stanovil, že krajiny riadené českým kráľom sú jeho vlastnými lénami, a nie lénami Svätej ríše rímskej,[23] čím Moravu určil ako jednu z krajín Koruny českej.

V rokoch 1867 až 1918 krajiny Koruny českej spadali pod Predlitavsko. V českom národnom obrodení a nasledujúcom boji o české politické sebaurčenie sa presadila myšlienka jednotného a jediný spisovný jazyk používajúceho "národu českého v Čechách a v Morave", ako to formuloval z Moravy pochádzajúci obrodenec František Palacký. So zánikom Rakúsko-Uhorska zaniklo aj markgrófstvo[24] a moravský krajinský snem, ale Morava zostala ako krajina Moravská aj naďalej správnym celkom v rámci novovzniknutého Česko-Slovenska. Roku 1928 bola spojená s československou časťou Sliezska do krajiny Moravskoslezské, ktorá existovala do roku 1948. Potom sa územie Československa rozdelilo na kraje a Morava ako správna jednotka zanikla. Dodnes je však vnímaná ako svojbytný kultúrny celok. Po povojnovom vysídlenie Moravanov nemeckej národnosti, ktorí v niektorých častiach Moravy prevažovali, tu žije obyvateľstvo väčšinovo hovoriace českými nárečiami a hlásiaci sa k českej alebo k moravskej národnosti. Moravania sa etnograficky a lingvisticky delí do tradičných oblastí, ku ktorým patrí Haná, Valašsko, Slovácko, Horácko a Lašsko.
Morava