„Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Historickým potvrdením je napríklad aj Regensburgská listina kráľa Ľudovíta Nemca z roku 860, ktorá nazýva Pribinovo kniežatstvo ako „Slougenzin marcha“ vo fonetickom zápise ako Slovenskú zem. Dosvedčuje to, že už v 9. stor. sa krajina Slovenov volala „Slovenčina“ v gramatickom tvare, ktorý ešte i dnes používame v pojme „otčina“. Je to zatiaľ najstaršie geografické označenie Slovenska.“

Prečo česko

Čechy
(latinsky Bohemia, německy Böhmen, polsky Czechy) jsou region na západě České republiky. Dříve byly jako království centrem Koruny české. Kořen slova Čech pravděpodobně odpovídá významu člověk.[1] Latinský ekvivalent Bohemia, původně Boiohaemum (doslova „země Bójů“), jenž časem ovlivnil i názvy v jiných jazycích, je odvozen od keltského kmene Bójů, kteří na tomto území žili od 4. do 1. století př. n. l. Čechy na západě hraničí s Německem, na jihu s Rakouskem, na východě s Moravou a na severu s Polskem. Geograficky jsou ze severu, západu i jihu ohraničeny řetězem hor, z nichž nejvyšší jsou Krkonoše, v nichž se nalézá i nejvyšší hora Čech Sněžka. Nejdůležitější řeky jsou Labe a Vltava, přičemž kolem Labe se rozprostírá úrodná Polabská nížina. Hlavní a největší město Čech je Praha, k dalším důležitým městům patří například Plzeň, Karlovy Vary, Kladno, Ústí nad Labem, Liberec, Hradec Králové, Pardubice a České Budějovice, zčásti na historickém území Čech leží také Jihlava.

Morava
(lat. Moravia, nem. Mähren, poľ. Morawy) je jednou z historických krajín Česka. Od roku 1348 do roku 1918 bola (Moravské markgrófstvo) krajinou Koruny českej (Koruna kráľovstva českého). Po vzniku Česko-Slovenska (označenie Československo je slovensky do roku 1990, v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ[11], nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary[12]) bola od roku 1918 do roku 1928 jednou z jeho krajín (krajina Moravská). V rokoch 1928-1948 bola Morava spojená s Českým Sliezskom do krajiny Moravskoslezské.[13][14][15] Do súčasnosti si zachovala rozmanitú kultúru, tradície a nárečia. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie prebralo v roku 1782 od Olomouca.

Stránky ČMSTV.eu vznikli ako snaha o vyváźenosti správ a na podávanie informácií, ktoré sa v Mainstreame nedozviete či ich ani nenájdete.

Len málo ľudí nepočulo o korupcii. Ešte menej je tých, ktorí sa s ňou nestretli. No úplne nám chýba pochopenie toho, čo vlastne fenomén korupcie predstavuje a aká je jeho história. Zjednodušene povedané, korupcia je využívanie svojho postavenia na získanie výhody. Problém je v tom, že nielen na Podkarpatsku, ale aj v celej východnej Európe sa ešte neujali moderné trendy historiografie, ktoré poskytujú ucelenú charakteristiku rôznych procesov. Ide o skúmanie otázok mentality, každodenného života a hlbokých procesov v spoločnosti. To nie je ľahká problematika, kde stačí len zoradiť dátumy a mená. Hovoríme o vážnej téme, ku ktorej nie je jednoduché pristupovať bez znalostí (odbornosti) a metodológie. No kým sa neobjavia naši vlastní - ako Jacques Le Goff, Carlo Ginzburg, alebo Herbert Marcuse, budeme postupne písať o našej histórii a súčasnosti. Zatiaľ je potrebné povedať, že na území dnešného Podkarpatska, rovnako ako na celom svete, bola korupcia od čias, keď tam žili ľudia. Nás zaujíma obdobie, keď sa tento kraj prvýkrát formoval ako samostatná administratívna jednotka – stalo sa to v roku 1919. Po Prvej svetovej vojne (1914-1918) na základe štyroch uhorských žúp vznikla Podkarpatská Rus, ktorá sa stala súčasťou Prvej Československej republiky. Už ste asi pochopili, prečo hovoríme práve o roku 1919. Máme tu všetko, čo je potrebné pre rozmach korupcie: povojnový chaos, rozpad stáročnej politickej tradície (uhorskej) a preorientovanie sa na nový štátny systém (československý). Áno, táto zmena bola pre našich ľudí jedným z kľúčových prelomových momentov v histórii a priniesla veľa pozitívneho. Ale teraz odložme knižnú rétoriku a pozrime sa zblízka na to, ako a za akú cenu sa začala „zlatá doba“ Podkarpatska. Po prvé, kvôli nestabilnej situácii a humanitárnej kríze v regióne bola zavedená vojenská diktatúra, ktorá trvala ešte niekoľko rokov. Správa Podkarpatskej Rusi bola zverená novovytvorenej Civilnej správe, ktorá mala široké právomoci. Inými slovami, situácia nebola riadne kontrolovaná a úrady mali voľné ruky. Tento prístup bol pre svoju dobu štandardný. Problém však spočíval inde – v personálnom obsadení.

čo znmená byť zaradený do skupiny "Neutorizovaný"